Článok

Čo je diabetes mellitus (cukrovka) ?

Cukrovka je choroba látkovej premeny. Jej najvýraznejším prejavom je zvýšenie cukru v krvi (hyperglykémia). Zvýšenie hladiny krvného cukru (hyperglykémia) je následkom poruchy vylučovania inzulínu a/alebo účinku inzulínu v cieľových tkanivách. Pri cukrovke okrem nedostatočnej premeny cukrov v organizme dochádza aj k poruche spracovania tukov, bielkovín, minerálnych látok a vody. Zvýšené hodnoty krvného cukru v priebehu rokov vedú k poškodeniu ciev. Postihnutie malých ciev (diabetická mikroangiopatia) sa prejavuje zhoršením zraku, poškodením funkcie obličiek a nervov. Zmeny na veľkých cievach (diabetická makroangiopatia) zapríčiňujú nedokrvenie končatín, srdca a mozgu.

Na reguláciu hladiny cukru v krvi je nevyhnutná prítomnosť hormónu inzulínu. Inzulín sa produkuje v tzv. B- bunkách Langerhansových ostrovčekov v podžalúdkovej žľaze (pankrease). Z pankreasu sa inzulín vylučuje do krvi a potom sa naviaže na inzulínové receptory na povrchu rôznych buniek ( predovšetkým svalových , tukových, pečeňových buniek). Naviazaním inzulínu na svoj receptor sa glukóza dostáva do buniek. Inzulín predstavuje kľúč, ktorý otvára bunku pre glukózu. Pri cukrovke cukor z potravy nemôže byť vychytaný bunkami, zostáva teda v krvi, a preto má neliečený diabetik trvalo vysokú hladinu cukru v krvi (hyperglykémiu). Keď je hladina cukru v krvi veľmi vysoká, časť cukru prechádza do moču 

Rozoznávame 2 základné typy cukrovky :

Cukrovka 1. typu: 

Tento typ cukrovky je podmienený imunologicky, organizmus vytvára protilátky proti vlastným B-bunkám Langerhansových ostrovčekov podžalúdkovej žľazy (pankreasu), ktoré v zdravom organizme produkujú hormón inzulín. Nastáva porucha imunity, organizmus akoby bojoval sám proti sebe. Dochádza k pomalšiemu alebo rýchlejšiemu usmrcovaniu týchto B-buniek, čo vedie k úplnému zániku tvorby inzulínu. Pacienti s týmto typom cukrovky sú životne závislí na dodaní inzulínu do organizmu v podobe injekcie. V prípade jeho nedodania zvonka by došlo k rýchlemu rozvratu vnútorného prostredia , bezvedomiu a smrti pacienta. Vyskytuje sa najčastejšie u detí a mladých dospelých, môže sa však vyskytnúť aj u jedincov starších ako 30 rokov. K typickým klinickým príznakom cukrovky 1. typu patrí zvýšený smäd, časté močenie, nevysvetliteľné chudnutie.

Cukrovka 2. typu: 

Tento typ ochorenia predstavuje viac ako 90% všetkých prípadov cukrovky. Začína sa väčšinou po 40. roku života, avšak v posledných rokoch sa táto hranica posúva aj do mladších vekových skupín. Cukrovka 2. typu je podmienená nerovnováhou medzi produkciou inzulínu v B- bunkách pankreasu a účinkom inzulínu v cieľových tkanivách (svalové, tukové, pečeňové tkanivo). Cukrovka 2. typu je typické civilizačné ochorenie. Musíme mať pre ňu určité dedičné (genetické) dispozície, ale tie má možno tretina populácie a nie všetci ochorejú. Pri vzniku cukrovky 2. typu dôležitú úlohu hrajú faktory vonkajšieho prostredia. Najdôležitejším vonkajším faktorom je nadváha a obezita, ktorú má 60-90% týchto pacientov. Pri cukrovke 2. typu sú klinické príznaky zvyčajne menej výrazné ako pri cukrovke 1. typu. Často ochorenie môže prebiehať mesiace až roky skryto a manifestuje až komplikáciami ( napr. príznakmi poškodenia nervov). Na cukrovku 2. typu treba myslieť aj pri rôznych opakujúcich sa kožných a močovo-pohlavných infekciách. Niekedy môže viesť k diagnóze svrbenie. K odhaleniu môže dôjsť aj pri očnom vyšetrení pre poruchu zraku. Často sa cukrovka 2. typu diagnostikuje počas pobytu v nemocnici pre úplne iné ochorenie ( napr. pre srdcový infarkt, porážku).

Predchádzajúci článok ďalsí článok